Keď sme sa s manželom spoznali, bola som slobodná mamička 3 ročného dievčatka. Hneď zo štartu mi povedal, že by si nikdy nezačal s dievčaťom s dieťaťom, ale ja som pre neho bola taká dokonalá, že povedal, že do toho jednoducho musí ísť, že som presne to, čo kedy chcel. Hlavne správanie a názory atď. Po roku a pol ma požiadal o ruku a vzali sme sa. Biologický otec dcéry si ju berie raz za 14 dní nie jeden deň a keď som mu ju vodila, tak manželovi to vadilo, je žiarlivý a vadilo mu, že sme akoby na celý život prepojení a musíme byť v styku a v kontakte. Ja to chápem, tiež by mi to bolo nepríjemné, ale nevedela som, že ho to toľko ťaží.

A teraz po skoro 5 rokoch sa psychicky zrútil. Tento rok má za sebou 3 operácie chrbtice, čo chápem, bolo to náročné a do toho mu oznámili, že tá chrbtica nevydrží veľmi dlho a bude z neho invalida – teraz má 35 rokov a má strašné bolesti. Ja som nikdy nedostávala lásku od mamky a v predchádzajúcich vzťahoch tiež nie, takže nie som zvyknutá sa len tak objímať alebo bozkávať atď. A to ho tiež trápilo, že sa mu nedostávalo toľko lásky čo by potreboval. do toho mal problémy v práci, takže strašný stres. No a teraz v sobotu bola dcéra u otca a ho to dorazilo. V nedeľu odišiel preč sám aby si vyčistil hlavu a ja som nevedela čo sa deje.

V pondelok mi oznámil, že nezvláda tú situáciu, že mám dieťa s niekým iným a že musí odísť. Nakoniec povedal, že sa odsťahuje na nejakú dobu – týždeň dva alebo tri a potrebuje byť sám a všetko si porovnať v hlave, pretože so mnou by byť chcel, ale keď vidí malú má pocit akoby s nami žil ex. Vôbec neviem čo mám robiť, nezvládam to. Teraz čakám či sa vráti a povie, že vymyslel nejaké riešenie ako to zvládne, alebo jednoducho sa bude chcieť rozviesť. Už 4 dni som skoro nespala a nemôžem ani jesť. Strašne ho milujem. Spoločné dieťa sme chceli, snažili sa cez 2 roky, raz sa to podarilo, ale v 10 týždni som potratila a odvtedy sa to nepodarilo tak z toho bol tiež dosť špatný.